Cory

Naša Cory

Ahojte, Volám sa Cory pod Svatou Horou. Narodila som sa 28.11.2014 v dedinke Heřmanov. Moja mama sa volá Asta Osada a otec sa volá Arun z Laderova. Mala som osem súrodencov.

Dňa 21.1.2013 si ma rezervovala milá rodinka zo Slovenska. Prišli si pre mňa 23.1.2014 na aute po niekoľko hodinovej ceste a menšom blúdení pretože nepoznali cestu. Ale to nikomu nevadí, nakoniec trafili. Po zoznámení prišli medzi šteniatka ( mňa a súrodencov) a majiteľ mojej maminky sa ich spýtal či ma dokážu spoznať. Nedokázali ale to nevadí pretože ma podal mojej novej rodinke. Mala ma na rukách slečna menom Michaela. Hneď som sa jej zapáčila. Držala ma zakiaľ jej rodičom nevysvetlil majiteľ mojej mami všetko ohľadne výživy Landseerov. Nakoniec sa mojej novej rodinky spýtal či nechcú ísť na čaj ale zdvorilo odmietli pretože nechceli ísť domov po tme.

Tak sme sa rozlúčili a začínalo pre mňa nové dobrodružstvo. Pomalinky sme išli domov. Ja som v aute zaspala na sedačke s tým že som mala položenú hlávku na Miškinom stehne. Raz sme zastavili aby som sa mohla vonku napiť a vykonať potrebu. Po 10 minútach sme pokračovali v ceste. A ja som znovu zaspala na Miškinom stehne. Neskôr som sa celá presunula na sedadlo. To bolo práve keď sme išli cez les. Na konci lesa nám vbehla do cesty líška a muž menom Milan prudko zabrzdil. Všetkých hodilo dopredu a ja som skoro spadla zo sedadla. Našťastie ma zachytila Miška. Potom sme ešte pár hodín cestovali na Slovensko.

Keď sme konečne došli a Miška sa vyzula a položila ma na zem tak som hneď išla na miesto pri chladničke kde mi prichystali pelech. Bolo mi tam dobre ale aj tak som po pár dňoch zmenila toto miesto za miesto medzi posteľou Miškinej mami a posilňovacím strojom. Všetci si ma hneď obľúbili aj keď to nemali moc ľahké so mnou a museli ma toho veľa naučiť ale postupne som zvládla všetko a dokonca ma začali brávať aj na výcvik.

V auguste roku 2014 som už bola na mojej prvej výstave. Dostala som VN1(=veľmi nádejný prvý). Moja rodina bola šťastná. Išli sme potom aj na záverečnú súťaž ale tú som už nevyhrala a ani som sa neumiestnila na nejakom lepšom mieste pretože som bola nervózna zo všetkých tých psov. Ale rodinke to nevadilo. Po výstave sme sa rozlúčili s novými kamarátmi z Česka a zistila som dokonca, že som tam mala aj môjho strýka a dokonca aj sestru. Bola som šťastná.

O tri mesiace neskôr som bohužiaľ musela vynechať moju pravidelnú návštevu výcviku psíkov v Novom Meste nad Váhom pretože som sa začala prvý krát hárať. Ale v ten mesiac som mala narodeniny – 28.11. som oslávila môj prvý rôčik a deň potom som išla na ďalšiu výstavu. O približne mesiac neskôr som prežívala moje prvé Vianoce. Bola som šťastná. Moja rodinka ma zobrala na prechádzku a potom si išli dať svoju sviatočnú večeru a rozbaliť darčeky. Mne samozrejme ešte predtým dali moje obľúbené jedlo. Znovu o približne mesiac som išla na ďalšie výstavy. Na jednej som dostala tituly: BOB(=best of breed), CAJC(=čakateľstvo na šampióna mladých). Moja rodinka bola neskutočne šťastná a neustále ma hladkala a hovorili mi, že som neskutočne šikovná Druhý deň na výstave som dostala titul CAJC. Moja rodinka bola znovu neskutočne šťastná a neustále ma hladkala.
hafani